Geopark Neanderthal

V súčasnosti na planéte existuje len jeden druh človeka. Biológia ho s riadnou dávkou sebavedomia nazýva homo sapiens sapiens. Človek rozumný. Naše exkluzívne panstvo nad prírodou však nebolo vždy pravidlom. Dokonca by sa dalo povedať, že terajšia situácia je skôr výnimočná. Väčšinu našej evolučnej histórie sme totiž Zem zdieľali s s ďalšími ľudskými druhmi. Naše evolučné vetvy sa vyvíjali jedna vedľa druhej. Homo habilis tak prebýval popri homo erectus. S homo erectus sa mohol (hoci neskôr) stretnúť aj homo sapiens. Našim najvýznamnejším evolučným spolupútnikom bol však človek neandertálsky.

Nie je celkom jasné kedy sa neandertálci evolučne odštiepili od moderného človeka, no odhady sa pohybujú medzi 250 až 400 tisíc rokmi. Neandertálske pozostatky boli objavené najmä v Európe a západnej Ázii. Tieto náleziská poskytli vzácne dôkazy o živote a správaní neandertálcov. Títo robustní pravčasoví ľudia mali výrazne fyzické rozdiely oproti moderným Homo sapiens. Ich telá boli svalnaté, kosti hrubšie a lebky väčšie. Napriek týmto odlišnostiam však mali podobnú inteligenciu a schopnosti.

Najstarším a najvýznamnejším slovenským náleziskom sú práve Gánovce. V travertínovej kope Hrádok tu v roku 1926 našiel kamenársky majster Koloman Koki časť lebky vyplnenej travertínom. O tomto náleze sa neskôr dozvedel Jaroslav Petrbok, externý spolupracovník Národného múzea, ktorý ho od Kokiho kúpil za 100 československých korún (na tú dobu pre Kokiho pekná čiastka). Petrbok vyvažoval absenciu vysokoškolského vzdelania nehynúcou vášňou a zápalom pre milovanú paleontológiu. Po rokoch dôkladného skúmania usúdil, že sa jedná o lebku mamuta a nález daroval zbierke Národního muzea.

Tu sa nález dostal do rúk legendy českej antropológie, profesorovi Emanuelovi Vlčkovi. Vlček, známy výskumom pozostatkov zakradateľa Karlovej univerzity Karla IV. či husitského vojvodcu Jana Žižky dospel k záveru, že kameň vznikol ako odliatok lebky neandertálca, ktorý tu žil asi pred stotisíc rokmi. Podobne ako v prípade iných nálezov zvierat z travertínu je pravdepodobné, že bol otrávený unikajúcim plynom, oxidom uhličitým a oxidom siričitým. Po tom, ako mozog v lebke rozložil, bola mozgovňa vyplnená travertínom. Jej objem bol približne 1320 centimetrov kubických. Odliatok je dodnes v zbierke Národního muzea v Prahe.

Život neandertálcov nám dnes v blízkosti náleziska približuje geopark. Nájdeme tu informačné tabule ale aj kostry pravekých zvierat, sochy zobrazujúce neandertálcov či ďalšie exponáty, ktoré potešia hlavne najmenších. Geopark sa nachádza priamo v obci a je verejnosti voľne prístupný.