Pamätník utrpenia vojny Kľak

Obec Kľak v okrese Žarnovica patrila počas druhej svetovej vojny k obciam, ktorej obyvatelia hrdinsky pomáhali partizánom a aktívne sa zapájali do protifašistického odboja. V okolitých horách pôsobila partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku, ktorej obyvatelia Kľaku poskytovali potraviny, oblečenie a cenné informácie o pohybe nemeckých jednotiek. 

Kvôli zvýšeným partizánskym aktivitám v oblasti Ostrého Grúňa a Kľaku v polovici januára 1945 začal štáb špeciálnej nemecko-slovenskej protipartizánskej jednotky Abwehrgruppe 218, tiež známa pod krycím menom Edelweiss so sídlom v Kremnici, pripravovať proti týmto dedinám exemplárnu trestnú výpravu, ktorá mala byť výstrahou pre všetkých partizánov a civilné obyvateľstvo, ktoré im pomáhalo. Stalo sa to počas tzv. Krvavej nedele, 21. januára 1945, keď obec vypálili a zavraždili 84 obyvateľov, z toho takmer polovicu detí, ale aj troch partizánov. 

Vyčíňali aj v susednom Ostrom Grúni, kde vzali život 64 ľuďom. Kľak takto neslávne patrí k dedinám, kde nacisti po sebe zanechali najväčšiu spúšť. Tragický deň v Kľaku pripomínajú tri pietne miesta. Spoločný hrob obetí v časti Nový Kľak, hrob na mieste domu Jána Kotrlu, v ktorom obete spálili, a hlavný pomník obetiam, ktorého autorom je sochár Ján Hučko.