Vojenské bunkre - Vyšný Komárnik

Karpatsko-duklianska operácia mala spojencom otvoriť cestu na Slovensko. Plán spočíval v prekročení horských priesmykov a pipojení sa ku povstalcom na strednom Slovensku. 28. októbra 1944 však prišli z Banskej Bystrice tie najhoršie správy. Povstanie bolo potlačené a povstalci sa museli stiahnuť do hôr.

Na Dukle situácia takisto nevyzerala ružovo. Nemecká obrana bola v horách dobre situovaná a využívala terén nevhodný na veľké ofenzívy či nasadenie tankov. Stratégovia zvyknú hovoriť, že obranca má na zemi vždy výhodu. Táto poučka platí dvojnásobne pri upršanom jesennom počasí - presne takom aké na Dukle vládlo v čase bojov. Spojenci teda za priesmyky zaplatili vysokú cenu a koncom októbra Karpatsko-duklianska operácia vôbec nepôsobila ako úspech.

Mesiac po ukončení operácie, boje na Dukle stále pokračovali. Po obsadení horských priesmykov sa hľadali oporné body, z ktorých by bolo možné pokračovať v oslobodzovaní republiky. A presne tu do príbehu vstupujú vojenské bunkre pri Vyšnom Komárniku, ktoré v dňoch 18. až 24. novembra 1944 slúžili ako štáb veliteľa 3. československej brigády 1. československého armádneho zboru.

Miestne bunkre majú podobu zemľaniek, teda obydlí zahĺbených do zeme. V súčasnosti sa tu nachádza vyše 20 bunkrov, no počas vojny ich tu bolo nepomerne viac. Bunkre sa stavali z materiálu, ktorý bol práve k dispozícií, takže pri porovnaní s dobovými fotografiami môžu tie dnešné, zrekonštruované, pôsobiť až luxusne. Hlavnou úlohou takýchto bunkrov bolo ochrániť štáb pred delostreleckou palbou či jesenným počasím.

Bunkre sú voľne prístupné verejnosti.