Zrúcanina hradu Revište

Územie Hrona bolo osídľované z juhu na sever. V listine sa prvý raz stretávame s menom hradu a panstva s obcou ležiacou pod hradom. Hrad stál údajne už v roku 1265.

Od roku 1662 prešlo revištské panstvo do správy hlavného komorno-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Počas povstania Imricha Tökölyho sídlila na Revišti posádka nemeckých žoldnierov v cisárskych službách. Zle platení žoldnieri vydali roku 1677 hrad bez boja Tökölyho vojakom, ktorí ho vyplienili a vypálili. Hrad dala banskoštiavnická komora opraviť a slúžil ešte do roku 1792 ako ubytovňa pre úradníkov banskej komory. V tomto roku vyhorel od úderu blesku. Od tej doby chátra.

Podobu a dispozíciu hradného komplexu z 13. storočia určoval úzky skalný hrebeň, ktorý v najužšom mieste z obranných dôvodov prerušili mohutnou šijovou priekopou. Nad ňou bola oproti stúpajúcemu hrebeňu situovaná hranolová obytná veža (8x9 m), zakončujúca hrad na severnej strane. Od juhu sa na vežu napájal hradbový múr, vymedzujúci úzke pozdĺžne nádvorie, dlhé vyše 50 m, s prístupom z južnej strany. Zrejme už od začiatku bola súčasťou nádvoria aj dodnes zachovaná cisterna. Výstavbu paláca, ktorého zvyšky sa zachovali v rozšírenom južnom ukončení nádvoria, treba priradiť k ďalšej prestavbe hradu. Neskôr prístupovú komunikáciu v mieste vyústenia do brány jadra zabezpečovala hranolová veža, na ktorú nadväzovalo murované predbránie.

Mladšie renesančné prestavby hradu viedli k úplnému zastavaniu obvodu hradného jadra, ktorého severné palácové trakty boli navyše nadstavané a v úrovni podkrovného podlažia členené strieľňami. Novú nadstavbu získala aj stará veža, pričom západné priečelie jadra orientované k prístupovej ceste, bolo skrášlené širokým arkierom.

Hrad bol naďaleko známy svojím vnútorným skvostným vybavením, bol strediskom hier, hostín  a poľovačiek, dôležitých rodinných a šľachtických porád, uzatvárania zmlúv. Dóciovci tu v hradnej kaplnke uzatvárali manželstvá. Detail portálu kaplnky je uložený v žarnovickom kostole.