Zrúcanina hradu Súľov

Súľovský hrad (staršie názvy Rohach, Roháč) bol strážny hrad nachádzajúci sa v Súľovských skalách.  Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Výška ruiny je približne 18 metrov.

Vznikol v prvej tretine 15. storočia s cieľom ochrany neďalekej cesty. Spomína sa pomerne neskoro, až v roku 1470, keď kráľ Matej Korvín dovoľuje, aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia. V roku 1550 bol zničený požiarom, dočkal sa však opravy v pôvodnom rozsahu, pretože terén nedovoľoval hrad rozširovať a budovať prístavby.  Ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako tak plnil funkciu. Nutná oprava hradu sa kvôli nezhodám členov rodu Sirmiensis nekonala, snáď aj preto, že obývali pohodlné kaštiele v obci. Zemetrasenie v roku 1858 (súpis pamiatok uvádza nesprávne 1763) objekt ťažko poškodilo, odvtedy už nebol opravený a postupne chátral. Medzitým ešte hrad vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva nalepené na skalách.

V hornom hrade je do skaly vytesaná cisterna na dažďovú vodu, s rozmermi 80x150 cm, dnes zasypaná odpadom a kamennými sutinami. Na najvyššom bode horného hradu stála pozorovateľňa s výborným výhľadom na okolie. Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi po oknách. V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu. V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamennom schodišti, skalný pylón, ktorý nesie stopy po schodišti a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyššie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži.