Zrúcanina kláštora Bzovík

Z areálu bývalého kláštora sa zachovali už len ruiny, ktoré podávajú obraz o rozsahu a usporiadaní budov. Z bývalých nádherných budov kláštora stojí dnes len jedna - gotická sakristia, neskôr pozmenená na kaplnku, ostatné sú zbúrané až do základov, ktoré prerastajú vegetáciou. Badať tu výrazný zásah človeka najmä v jednotlivých baštách, kde je vidieť pokus o prispôsobenie modernej dobe zavedením elektroinštalácie a zasadením kovových zárubní. Vzhľad celej pamiatky kazí najmä nevhodný stavebný materiál použitý na čiastočnú rekonštrukciu - betón. V jednej z nárožných bášt sú dokonca umelo vytvorené betónové točité schody, ktoré sú síce zaujímavé, ale spolu s ostatnými zásahmi kazia historický dojem pamiatky (nespomínajúc poškodené a popísané steny tzv. „grafitti“). Pamiatka je v súčasnosti v biednom stave, síce čiastočne rekonštruovaná, no viacej zdevastovaná a miestami nebezpečná kvôli poškodeným konštrukciám.

Za povšimnutie stojí snaha o rekonštrukciu strešnej krytiny jednotlivých bášt a hradnej kaplnky. Napriek tejto rekonštrukcii strecha začína chátrať. Na štyroch nárožných baštách sú veľké delové otvory, pôvodne lemované sgrafitovou ornamentikou. Sgrafito (z tal. sgraffiare - škrabať) je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. V baštách sa nachádzajú aj renesančné valené klenby s lunetami a schodisko v hrúbke múru.

Pôvodný románsky kostol, postavený z kamenných kvádrov, bol dvojvežový, k jeho severnej strane pristavali gotickú sakristiu a kláštor s obiehajúcou krížovou chodbou a rajským dvorom. Monumentálne opevnenie, na nároží so štyrmi prevýšenými oblými baštami, chránila vodná priekopa. Jednotlivé bašty boli prístupné ochodzou a goticko-renesančnými portálmi, na niektorých sú iniciálky S. B. (Sigismundus Balassa) a datovanie 1545.