Bunker B-S 4 "Lány"

Koncom tridsiatych rokov 20. storočia sa nad Československom začalo zmrákať. Hitlerové Nemecko výrazne zbrojilo, čím porušovalo Versaillskú zmluvu a zahájilo rozpínavú politiku. Jedným z jeho hlavných cieľov bolo práve úspešné Československo, v ktorom žila výrazná nemecká menšina. Reakcia našej vlády nenechala na seba dlho čakať a od roku 1935 spustila obrovskú výstavbu pevností a opevnení na kľúčových miestach hraníc s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom a Poľskom. Jednou z týchto obranných línií, obsahujúcou 15 bunkrov, bolo opevnenie v bratislavskej Petržalke, ktoré chránilo predmostie Dunaja a strategicky významnú cestu cez Dunaj na Slovensko. Po uzavretí Mníchovskej dohody, kde nás naši západní spojenci zradili a podhodili Hitlerovi, bolo Československo nútené odstúpiť výraznú časť územia, ako aj väčšinu postavených objektov opevnenia, v prospech nacistického Nemecka a tak nebol tento systém nikdy použitý na účely, pre ktoré bol stavaný.

Múzeum nachádzajúce sa v objekte B-S 4 "Lány" bolo vybudované dobrovoľníkmi z občianského združenia “Múzeum Petržalského opevnenia”. Objekty aj jednotlivé miestnosti Múzea Petržalského opevnenia postupne rekonštruujú do čo najvernejšej podoby z čias, kedy boli pripravené na obranu pred nacistickými vojskami a kedy v nich prebiehal každodenný život príslušníkov hraničiarskeho práporu č. 50. K múzeu v objekte B-S 4 “Lány” neodmysliteľne patrí aj expozícia v jeho exteriéri, ktorá pomáha vytvárať komplexný pohľad na funkčnosť pevnostnej línie a jej prvky zasadené do krajiny. Postupne sa expozícia rozrastá aj v tejto oblasti a to o zbierku protitankových prekážok ako sú “rozsocháče” (oceľová konštrukcia) a exemplár betónového ježka (konštrukcia z betónu s výpletom), ktoré spolu vytvárali nepriechodnú obvodovú prekážku samotného objektu a pokračovali v jednej neporušenej línii do spojovacích prekážok. Takto spájali všetky objekty opevnenia do jedného celku.

Hraničná závora IPPEN je ďalšou zaujímavosťou v múzeu. Jedná sa o posledný dochovaný exemplár závory IPPEN v Slovenskej republike. Koncom tridsiatych rokov tvorili tieto zariadenia súčasť hraničných priechodov a ich účelom bolo zabrániť náhlemu násilnému prechodu nepriateľských vojsk na územie Československa.