Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho

Medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v Trebišove patrí Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho. Bolo postavené v roku 1893 podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Sarkofág je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu z rokov 1893 – 1895.

Mauzóleum sa nachádza v anglickom parku za Trebišovským kaštieľom. 

Július Andrássy bol významný politik, štátnik a zemepán. Po štúdiách na Gymnáziu v Sátoraljaujhely a práva na Peštianskej univerzite bol gróf Július Andrássy riadiacim a neskôr čestným členom Uhorskej akadémie vied. V revolučnom roku 1848 bol zemplínskym županom, veliteľom národnej gardy a rok neskôr pobočníkom generála Gorgélyiho a vyslancom revolučnej vlády v Istanbule. Ako prívrženec Ľudovíta Kossutha v revolučných rokoch bol nútený emigrovať.

Do Uhorska sa vrátil po amnestii v roku 1858. Tam ho čakala skvelá kariéra. Stal sa poslancom a neskôr podpredsedom Uhorského snemu. S Františkom Deákom pripravil rakúsko – maďarské vyrovnanie a v rokoch 1867 – 1871 bol prvým ministerským predsedom Uhorska v dualistickej monarchii. Uskutočnil aj maďarsko – chorvátske vyrovnanie a v roku 1871 sa stal ministrom pri osobe panovníka.

Neskôr bol ministrom zahraničných vecí Rakúsko – Uhorska. V zahraničnej politike sa orientoval na oslabenie pozície Ruska na slovanské národy v monarchii a na Balkáne. Presadzoval spojenectvo Rakúsko – Uhorska s cisárskym Nemeckom. Bol jedným z iniciátorov berlínskeho kongresu z roku 1878, ktorý po rusko – tureckej vojne prisúdil Rakúsko – Uhorsku Bosnu a Hercegovinu.

V roku 1879 rezignoval na funkciu ministra zahraničných vecí. Jeho prejavy vyšli posmrtne v maďarčine, angličtine, nemčine, francúzštine a taliančine. Bol mu udelený veľkokríž radu sv. Štefana a vyznamenanie Rytier zlatého rúna španielsky grant I. triedy. Do sarkofágu boli umiestnené aj telesné pozostatky jeho manželky Kataríny, rodenej Kendeffyovej.

Zdroj: muzeumtv.sk