Múzeum prvého slovenského gymnázia

Boj o vyučovanie v rodnom jazyku veru nebol ľahký. Čerstvo uzákonená slovenčina si musela svoje miesto v školských laviciach tvrdo vybojovať. Habsburský panovník ani uhorskí veľmoži sa na snahy štúrovcov pozdvihnúť národné povedomie rozšírením spisovnej slovenčiny nepozerali blahosklonne.

V mnohých školách sa nielenže stále muselo vyučovať výlučne po maďarsky, mladú slovenčinu navyše ani nemal kto vyučovať. Veľmi dôležitým míľnikom v tomto boji bolo založenie Prvého slovenského Gymnázia v Revúcej, ktorému sa venuje naše múzeum.

Prvé slovenské gymnázium vzniklo z iniciatívy Štefana Marka Daxnera a Augusta Horislava Škultétyho. Štúrovci videli v kultúre a školách jediné možné východisko v procese národnej obrody. Bez základných a stredných škôl, na ktorých sa bude vyučovať po slovensky neexistovala nádej na vznik moderného slovenského národa a jej elity.

Preto sa slovenskí vzdelanci v spolupráci s ostatnými spoločenskými vrstvami rozhodli založiť prvé gymnázium, kde by Slováci učili Slovákov po slovensky. Výsledkom ich aktivity bolo založenie samostatného slovenského gymnázia v Revúcej, ktoré existovalo 12 rokov.

Hlavným cieľom založenia gymnázia bolo teda zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže. Úlohou bolo pripravovať národne uvedomelú inteligenciu, vychovanú slovenskými profesormi. 

Učebný plán gymnázia sa zhodoval a generálnym plánom platným pre všetky gymnáziá. Vyučovali sa predmety slovenčina, maďarčina a nemčina, náboženstvo, latinčina, zemepis, dejepis, počty, merba, prírodopis, neskôr pribudli gréčtina, fyzika, filozofia, kreslenie, krasopis, nepovinný́ telocvik a z praktických predmetov sa vyučovalo hospodárstvo a štepárstvo.

Keďže slovenské učebnice neexistovali, učilo sa zo spisov, ktoré vlastnoručne písali a publikovali samotní profesori.

Študenti gymnázia získavali vedomosti nielen v škole, ale aj v bohatej a mimoškolskej činnosti. Študenti pod vedením svojich profesorov hrávali divadlá, usporadúvali besedy a zábavy. Boli príkladom pri zakladaní divadelných ochotníckych krúžkov na dedinách. Vydávali študentské časopisy (Zore, Svit, Včela, Bubon, Slovák a Lancuško). Vo vlastnoručne písaných časopisoch publikovali svoje básnické prvotiny a prozaické útvary.

Na gymnáziu sa vybudovali bohaté prírodopisné, fyzikálne, chemické a mineralogické zbierky. V roku 1868 bolo pri gymnáziu založené Učiteľské semenisko (prvý slovenský učiteľský ústav),  pretože samostatná príprava učiteľov škôl v slovenskom jazyku neexistovala.

V školskom roku 1865/1866 sa gymnázium zaradilo medzi zakladateľov Matice slovenskej.

Gymnázium vydržalo pôsobiť dvanásť rokov. Slováci sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) ocitli vo veľmi zložitej situácii. Politický systém v Uhorsku dovoľoval maďarskej vláde a stoličným úradníkom uskutočňovať bezohľadnú maďarizáciu a nebrať pri tom ohľad na mienku obyvateľov.

Nakoniec bolo násilne zatvorené a jeho majetok, získaný zbierkami, bol zhabaný. V rokoch 1874-1875 vláda postupne zrušila všetky tri slovenské gymnáziá. 6. apríla 1875 zrušila aj najvýznamnejšiu slovenskú kultúrnu inštitúciu – Maticu slovenskú.

Zdroj: muzeum.revuca.sk