Nová Synagóga

Nová synagóga je príkladom sily, ktorou disponuje kolektív so spoločným cieľom a odhodlaním. Budova naprojektovaná svetoznámym architektom Petrom Behrensom bola postavená v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia a svojmu pôvodnému účelu tak slúžila len zopár rokov. Ako svedok nástupu ľudáckej Slovenskej republiky, holokaustu a autoritatívneho režimu KSČ vystriedala plejádu funkcií: bola skladom arizovaného majetku, domom osvety a slúžila aj vysokej škole dopravy a spojov. 

V deväťdesiatych rokoch sa po dlhom čakaní synagóga vrátila späť do rúk židovskej obce, ktorá však ďalších 20 rokov nemala prostriedky na jej obnovenie a zo synagógy sa tak stalo kino. Zlom prichádza v roku 2010 po uvedení divadelnej hry Tiso. Pavel Frankl, predseda žilinskej židovskej obce, oslovuje občianske združenie Truc Sphérique s prosbou o pokus vrátiť synagóge pôvodný Behrensov ráz. 

Slovami koordinátora rekonštrukcie Mareka Adamova: “Robili sme, čo sme mohli, zažili sme, čo sme ešte nezažili. Na toto si budeme pamätať, hoci vysvetliť to niekomu, kto nebol pritom, nie je možné.” Vďaka neunávnej práci dobrovoľníkov a podpore od viac ako tritisíc darcov sa synagóga stáva prvotriednou kultúrnou inštitúciou.

Príbeh Novej synagógy je pripomienkou, varovaním a príkladom zároveň: Pripomína Žilinu, ktorá bola súčasťou pulzujúcej stredoeurópskej (a) židovskej kultúrnej tradície, Žilinu entuziazmu a nádeje, v ktorej vznikala svetová architektúra. Dejiny Novej synagógy nás vystríhajú pred šovinizmom a autoritárstvom, ktoré s kultúrou ničia aj ľudskosť. Nakoniec je Nová synagóga podnetnou ukážkou toho koľko nového života a radosti môže priniesť obnovenie nespočetného množstva ďalších pokladov v našej krajine, ktoré stále čakajú na svoju renesanciu.