Systém obranných objektov Šance

Presuňme sa v čase o asi 500 rokov do minulosti. V Európe sa krvavým atramentom píšu veľké dejiny. Vznešený osmanský štát sa prediera skrz Bospor a Dardanely odhodlaný podmaniť si Balkán a Strednú európu. Starobylé mestá sa jedno po druhom dostávajú do osmanských rúk. Padá Konštantinopol, Atény, Solúň a nakoniec aj brána do Uhorska - Belehrad. Práve Uhorsko je hlavnou prekážkou na ceste k osmanským cieľom. Uhorské vojská sa nakoniec Osmanom postavia na odpor v bitke pri Moháči. Tá sa pre Uhrov končí katastrofou, po ktorej medzi sultánom a srdcom Európy už nič nestojí.

V tejto neutešenej situácií sa těšínske knieža rozhodne na Uhorsko-Sliezskom pohraničí vybudovať obranné pevnosti. Pri pohľade cez hranicu vidí drancovanie uhorských miest tureckými hordami a šepká sa aj o možnom útoku na samotnú Viedeň. Těšínsko by sa tomuto osudu najradšej vyhlo. Bránou do Sliezska je Jablunkovský priesmyk, ktorý preto nesmie za žiadnu cenu padnúť nepriateľovi do rúk. Kde sa knieža postaví Osmanom na odpor je teda jasné. 

Obranné objekty ktoré mali priesmyk brániť dnes poznáme pod menom Šance. Na slovenskej strane hranice sa nám z nich zachovali len zvyšky, ktoré nájdeme pri Svrčinovci. Jedná sa o približne 2,5 kilometra dlhý systém tvorený valmi, priekopami a strážnymi vežami. Ďalej za hranicou, na českej strane, sa zachovala hlavná hviezdicovitá pevnosť zvaná Veľké Šance, pri ktorej nájdeme múzeum opevnenia.

Návšteva Šánc je spojená s príjemnou prechádzkou kysuckou prírodou. V letných mesiacoh poskytujú lesy v okolí Svrčinovca príjemný chládok a pri prekročení hranice sa u bratov Čechov môžete posilniť osviežujúcim pivom.