Železobetónový most Krásno nad Kysucou

Vývoj ľudskej civilizácie je od nepamäti spätý s nadväzovaním nových vzťahov. Človeku sa však do cesty často stavala príroda s prekážkami, ktoré nešlo prekonať inak ako vynaliezavosťou. Staviteľmi mostov sme sa stali veľmi skoro.

Najstaršími stavebnými materiálmi boli laná spletené z prírodných vláken či kmene stromov. Kamene a betón začali pri stavbe mostov ako prví využívať Rimania, no skutočný posun nastáva až koncom 17. storočia keď do mostného staviteľstva začínajú presiakať nové poznatky z matematiky, fyziky a mechaniky. Dovtedy sa mosty stavali podľa citu, bez výpočtu, podľa skúseností prenášaných z generácie na generáciu.

Železobetónový most v Krásne nad Kysucou je príkladom tohto posunu. Dnes je betón vystužený železom široko vyúžívaným stavebným materiálom. Boli však časy, keď sa na tento koncept (ako azda na všetky nové koncepty) odborníci pozerali s nedôverou. Železobetónová konštrukcia bola odpoveďou na problém, ktorý predstavovali železné mosty. Oproti tým starším kamenným vykazovali vyššiu mieru poruchovosti a navyše mali často aj statické problémy. Slabinu betónu zasa predstavovala slabá pevnosť v ťahu. Spojením týchto dvoch materiálov sa ich vlastnosti vzájomne dopĺňali.

Železobetónový most v Krásne nad Kysucou bol postavený v roku 1891 firmou Wayss a ešte aj po 120 rokoch je v dobrom stave a denne po ňom prejde niekoľko stoviek áut.