Vojenský cintorín Háj Nicovô

Na severovýchodnom konci Liptovského Mikuláša leží tichý strážca mesta vrch Háje. Začiatkom roka 1945 však Háje neposkytovali ochranu miestnym obyvateľom, ale nemeckým okupantom ustupujúcim pred spojeneckými vojskami. Kóta 748, ako bol vtedy vrch známy, sa ukázala byť kľúčovou pre vstup do centra Liptova. Práve jej obsadením boli poverení príslušníci 1. československého armádneho zboru.

Nebola to ľahká úloha. Z vrchola kopca je dobrý výhľad na celé okolie a aj keď nemecká armáda už nebola tou istou ako na začiatku vojny stále bolo jasné, že za dobytie kóty si bude chcieť vynútiť vysokú cenu. Počas marca 1944 tak prebehlo niekoľko pokusov o obsadenie kopca. Pri jednom z nich sa dokonca spojencom kopec podarilo obsadiť a nemeckých okupantov zahnať až do mesta. Nanešťastie ho však pri nasledujúcich nemeckých protiútokoch neboli schopní udržať a kóta 748 padla do spojeneckých rúk až začiatkom apríla, kedy sa Nemci rozhodli Liptovský Mikuláš evakuovať 

Cintorín Háj-Nicovô je najväčším pohrebiskom československých vojakov na celom území bývalého Československa. Na tomto cintoríne ležia príslušníci 1. československého armádneho zboru, ktorí padli počas oslobodzovacích bojov vo februári až apríli roku 1945. Z 1386 zosnulých vojakov sa podarilo identifikovať necelých 800.  Areál piety bol verejnosti sprístupnený 9. mája 1961, jeho autorom je Ing. arch. Ladislav Bauer, Ing. arch. Aladár Búzik a akademickí sochári Alfonz Groma a Miroslav Ksandr.