Hrad Likava

Zrúcaniny Likavského hradu stoja na osamelom skalnatom kopci podhoria Chočských vrchov na pravom brehu Váhu vo výške 650 m.n.m. asi 1 km severne od obce Likavka. Hrad Likava patrí medzi nemnoho slovenských hradov, ktoré nemajú maďarský ekvivalent k menu. Svedčí to o etnicite Liptova a používaní slovenského názvu. Jeho vznik sa datuje do prvej polovice 14. storočia.

Je to dobrý tip na nedeľnú vychádzku. K hradu vedie dobre označený turistický chodník z obce Likavka. Po červenej značke sa dá prísť až na dohľad od vstupnej brány, kde sa kríži s poľnou cestou, ktorá slúži len pre hradný servis, je na nej závora, teda k hradu sa autom po nej nedostanete (pešo, samozrejme, áno). Cesta po chodníku je príjemnou prechádzkou v lese po okraji potoka, vhodnou aj pre malé deti. Len na konci je krátky desaťmetrový prudší zráz.

Začiatky hradu sú nejasné. Podľa niektorých ho postavili templárski rytieri, iní za jeho budovateľa pokladajú majstra Tomáša Csókakőiho, kráľovského vrátnika a liptovského išpána. Podľa ďalších názorov ho dal v roku 1320 postaviť zvolenský župan magister Donč. V každom prípade, podľa prvej zmienky o hrade ho roku 1335 vlastnil. Hrad dal do poriadku a dal ho rozšíriť. Hrad mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Krakova. Po jeho smrti hrad pripadol kráľovskej komore a roku 1397 sa ho dotklo ťaženie moravského markraba Prokopa a kniežaťa opolského Vladislava, ktorí hrad poprvýkrát dobyli a nakrátko obsadili.

V rokoch 1431 - 1434 bol v rukách husitov, potom ho kráľ Žigmund daroval roku 1435 Hunyadyovcom. Ján Hunyady v tom čase vystaval novú západnú bránu s veľkou štvorhrannou vežou. V roku 1474, po zbúraní Liptovského hradu, stal sa strediskom rozsiahlych kráľovských majetkov v západnej časti Liptova. Od roku 1478 patril Jánovi, nemanželskému synovi kráľa Mateja Korvína, na prelome 15. a 16. storočia Zápoľským. V 16. storočí boli majiteľmi Krušičovci a v druhej polovici 16. storočia Illesházyovci.

Z povestí je známe rozprávanie o likavskej čiernej pani (je identifikovaná ako dcéra Jána Kružiča - Helena), ktorej prechádzky po likavských poliach sú predzvesťou dobrej úrody. Ďalšie povesti sa týkajú Thőkőlyho povstania, hlavne skryté poklady a útek mladučkého Imricha Thőkőlyho, preoblečeného za poddanské dievča pred cisárskymi vojakmi, sú hlavnými témami.