Múzeum baníctva a hutníctva Maša

Múzeum baníctva a hutníctva Maša je expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku.

Byť baníkom veru nie je pre každého. Dolovať rudu z pod zeme je aj dnes ťažká robota. Para strojov pritom začala baníkom pomáhať až v osemnástom storočí. Ľudská vynaliezavosť je však omnoho staršia! Práve tomu, ako si ľudia v dobách minulých poradili aj s tými najtvrdšími horninami sa venuje maličká expozícia Maša.

Expozícia sídli v dvoch budovách s názvami Klopačka a Vážnica. V priestoroch Klopačky sa nachádza galéria vybraných reprodukcií starých banských drevorytov z diela Juraja Agricolu „De re metallica libri XII“, ktoré ilustrujú vývoj baníctva po 16. storočie s technologickými prvkami a ťažobnými postupmi typickými aj pre liptovský región. Vo Vážnici je umiestnená expozícia histórie baníctva a hutníctva na Liptove doplnená odevom baníka, zbierkou banských svietidiel a pracovných nástrojov.

Vážnica, v ktorej sa vážili vozy dovážajúce rudu a Klopačka, z ktorej sa zvolávali chlapi na šichtu alebo ohlasovali nešťastia bývali súčasťou hrádockých železiarní. Železiarne v Liptovskom Hrádku vznikli začiatkom 19. storočia. Ruda sa do nich privážala z baní na Hnilčíku, Bindte či Žakaroviec.

Zaujímavosťou je, že v železiarňach pracoval aj jeden z najväčších uhorských umelcov prelomu storočí - Alojz Štróbl. Ten z Liptovského Hrádku pochádzal a nikdy naň nezabudol. Svetoznámy maliar a sochár, ktorého diela sa vyvážali do celého sveta a ktorý svojimi rukami zvečňoval podobizne princezien a cisárov si nechal v Hrádku postaviť vilu, ktorá tam stojí dodnes.